Po škole pripraviť návštevu prezidentky v NATO? Super pocit

„Ak mladý človek má pocit, že chce vytvárať nejaké hodnoty, tak štátna správa mu umožní skutočne široký záber.“

Michal Adam, pracuje v Kancelárii prezidentky Slovenskej republiky na Odbore zahraničnej politiky

Svoje pracovisko opisuje ako ´hipsterčinu´ v štátnej správe – prostredie je uvoľnené, pracuje sa v malých tímoch a je tak väčší priestor na myslenie ´outside the box´. Michal vyštudoval medzinárodné vzťahy a sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Po štúdiu sa dostal do Kancelárie cez stáž a neskôr uspel vo výberovom konaní na full-timovú pozíciu. Je tam už viac ako tri roky a je vďačný, keď hovorí, že touto prácou vychytal jackpot.

Po štúdiu si sa vďaka stáži dostal do Kancelárie prezidenta, teraz už prezidentky, kde pracuješ doteraz. Vedel si vždy, že si chceš hľadať stáž práve v štátnej správe?

Asi od konca strednej školy som vedel, že sa chcem venovať medzinárodným vzťahom a zahraničnej politike, a preto som to aj išiel študovať. Hneď, ako sa otvorila možnosť stáže vo vtedajšej Kancelárii prezidenta, tak som po nej siahol. Je to totiž jeden z najzaujímavejších úradov na Slovensku aj z hľadiska zahraničnej politiky. Predsa len, hlava štátu má špecifický súbor činností, ktoré môže v zahraničnej politike robiť a bolo veľmi zaujímavé to sledovať. Bolo to v roku 2015 cez neziskovku LEAF. Aj vďaka tomu som vtedy spoznal veľa zaujímavých ľudí.

Práve stáž ti pomohla dostať sa v Kancelárii aj k full-timovej pozícii?

Áno, počas stáže sme si veľmi ľudsky sadli s Petrom Bátorom, vtedy zástupcom riaditeľa zahraničnej politiky u už exprezidenta Andreja Kisku, dnes aj známym influencerom. Boli sme v kontakte aj po skončení stáže, Peter bol taký môj neoficiálny mentor, riešil som s ním, čo ďalej po škole. Bolo tak logické, že keď sa otvorila pozícia v paláci a hľadali nejakého mladého človeka, tak mi dal echo. Dostal som sa do výberového konania a nakoniec to klaplo. Hneď po škole som tak nastúpil na jedno z najvychytanejších miest v štátnej správe a obzvlášť v tom, čo chcem, teda v zahraničnej politike. Pracujem tu už viac ako tri roky a zvyknem hovoriť, že som v tom vychytal jackpot. Som za to dodnes veľmi vďačný.

Pomohla ti stáž vytvoriť obraz o tom, o čom je konkrétna práca v štátnej správe?

Áno, bolo super, že som vtedy absolvoval stáž aj na odbore vnútornej aj na zahraničnej politike. Na oboch som si vyskúšal skoro celú sériu činností, ktoré obhospodarujú. Na vnútornej som napríklad odpovedal na list občanovi, na zahraničnej som zas pripravoval blahoprajný telegram a rešeršoval som rôzne témy. Kolegovia ma brali ako súčasť tímu. Chodil som na porady, videl som, ako to funguje, ako sa dohadujú veci a mal som tak hneď lepší kontext.

Spomínal si výberové konanie, bolo veľmi zložité?

Aj áno, trvalo polroka. Pripravoval som sa tak, že som si mesiac dával dokopy súbor otázok, ktoré sa ma môžu na pohovore spýtať. Išlo o prehľad toho, čo sa deje vo svete, od Európy po Ameriku či Áziu. Celkom som sa do prípravy trafil, keďže pohovor sme nakoniec strávili tým, že sme rozoberali, čo sa deje vo svete, postavenie Slovenska či slovenskú zahraničnú politiku. Trvalo to tak dlho z toho dôvodu, lebo boli rôzne kolá a postupne sa zužoval počet kandidátov.

Takže si príkladom, že do štátnej správy sa dá dostať nielen vďaka kontaktom, čo si mnohí myslia.

Áno a aj o tom často hovorím. Ľudia sú totiž často názoru, že som sa sem dostal preto, lebo tu mám nejakú rodinu. Hovorím tak svoj príbeh o stáži a ako som sa dostal k príležitosti prihlásiť sa. To už som však musel využiť sám a nebol som nijak zvýhodnený.

Teraz si už rádový zamestnanec a máš niekoľkoročnú skúsenosť – je podľa teba v štátnej správe zastarané prostredie?

Ja som trochu v špecifickej pozícii – Kancelária prezidenta je taká „hipsterčina“ v štátnej správe. Tým, že úrad je pomerne malý a aj tímy sú malé, tak je tu väčší priestor na akcieschopnosť, uvoľnenosť, ale aj myslenie „outside the box“.

Teda niekde také stále je?

Áno. Som však aj členom Klubu úradníkov dobrej vôle a aj vďaka tomu vidím, že aj na iných úradoch sa to postupne mení. Od analytických jednotiek až po rôzne odbory, ktoré keď dostanú dobrého šéfa, dajú ľuďom priestor robiť si svoje a nezväzuje ich to. Z veľkej časti je to o ľuďoch. Veľmi kvalitní ľudia už prichádzajú aj do iných oblastí štátnej správy. Má to stúpajúcu tendenciu a nejako sa to aj zdola aj zhora postupne mení. Mám dôveru v to, že sa štátna správa postupne zmení na príťažlivé pracovné prostredie.

Spomínal si, že už počas stáže si si cenil pracovný kolektív. Ako to ovplyvňuje tvoju prácu?

Pre mňa je tím veľmi dôležitá zložka a nedá sa to rozdeliť. Kvalita a možnosti práce sa odvíjajú od toho, aký ste dobrý tím. Práca je pre mňa zaujímavá a super aj preto, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi ukázali, ako veci robiť, robiť ich lepšie či osvojiť si niektoré zručnosti. Je to malý úrad a sú tu blízke vzťahy, pracovné i kamarátske.

Ako vyzerá tvoj bežný deň, máš stereotyp alebo je to stále iné?

Nemám úplne stereotyp. Prezidentka má kalendár aktivít, ktoré sú nemenné. Postupne sa na ne pripravujeme a začíname na tom pracovať. Popri tom prichádzajú rôzne drobnosti, požiadavky na stretnutia či účasť na konferenciách. Treba ich vyhodnotiť, prejsť si a začať na nich robiť alebo tiež vymýšľať, čo sa dá robiť. Posledný rok som robil aj sociálne siete, Twitter. Spektrum činností sa stále obmieňa, každá aktivita je iná a treba tomu prispôsobiť posolstvo. Keď si však osvojíš štýl komunikácie toho, pre koho robíš, tak to ide ľahšie. Robota vie byť návalová, aktivít sa niekedy zbehne veľa a pracovný deň sa predĺži, niekedy je zas voľnejšie. Keď je kalendár plný, vie to byť výzva.

Stretávaš sa pravidelne s prezidentkou?

Chodievam na rôzne porady či brífingy. Keď máme nejaké prijatie alebo sme na návšteve, ktorú som pripravoval, , tak som blízko nej, aby som jej vedel rýchlo poradiť, či niečo doplniť, ak to potrebuje.

Ako je pre teba dôležité, že vidíš dopad svojej práce a máš priamu „páku“ na jedného z najvplyvnejších ľudí v krajine?

Vnímam, že v tej práci sa mi veľmi rýchlo podarilo dostať sa k veciam, čo na iných miestach by som musel čakať omnoho dlhšie. Je to tým, čo som spomínal, že je to menšie a otvorenejšie. Byť dva roky po vysokej škole a pripraviť kompletne obsahovo návštevu prezidentky v NATO bol skutočne super pocit. Od mediálnych posolstiev po to, čo sa má rozprávať so svojím partnerom, generálnym tajomníkom NATO. V marci tiež prezidentka vystúpila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, čo je jedna z najväčších konferencií tohto typu na svete, kam chodia svetoví lídri a ja som sa podieľal na tom prejave. Keď tam sedíš, počuješ a vidíš, že je to niečo, kam si prispel ty, nejakou svojou zručnosťou, tak je to fakt dobrý pocit.

Asi si nikdy neoľutoval toto svoje rozhodnutie.

Mal som šťastie, že ono to tak všetko zo seba vyplynulo. Neverím veľmi na reči typu, že to je osud, takto to malo byť, ale čím ďalej, tým viac sa mi potvrdzuje, že tak, ako sa veci dejú, má svoj význam. Napríklad, predlžoval som polroka školu a mal som z toho taký blbý pocit, lebo človek má istú víziu, kedy chce skončiť školu. Vďaka tomu však môžem byť dnes v Kancelárii, lebo práve počas predĺženia prišla ponuka prísť na pohovor sem.

Čo by si odporučil mladým ľuďom, aby sa uchádzali o pozíciu v štátnej správe?

Málokto si uvedomuje, že práve tu môže mať jeho práca veľmi silný dopad. Nie je to len o tom, že ty sa niečo učíš a získavaš zručnosti, ale vníma to aj nejaká širšia spoločnosť. V prípade prezidentky s jej postavením skoro každý vníma, čo prezidentka povie. Je to veľká zodpovednosť, ale zároveň, veľký priestor mať reálny dopad. Keď to porovnáš so súkromným sektorom, kde môžeš pracovať na sebe aj firme a v nej sa zlepšovať, tak je to stále zúžený výsek generovania nejakej hodnoty oproti štátnej správe. Ak mladý človek má pocit, že chce vytvárať nejaké hodnoty, tak štátna správa mu umožní skutočne široký záber.

A čo tabuľkové platy, môžu byť prekážkou pri výbere práce v tomto odbore?

Sú tabuľkové platy, áno, ale potom sú osobné ohodnotenia. Ak plat nie je kompetitívny či atraktívny oproti tomu súkromnému sektoru, tak tu je priestor, ako ho takým spraviť. Asi to nikdy nedosiahne úrovne súkromného sektora, ale je to určite aj o očakávaniach, ako si čo nastavíš. Dá sa tu celkom slušne fungovať aj po tejto stránke. Zároveň, vďaka tomu, že sa pohybuješ v prostredí štátnej správy, tak získavaš silný network a aj to ti otvára isté príležitosti. Veľa ľudí tak pendluje medzi štátnou správou, súkromným sektorom a rôznymi thinkthankami – či už doma alebo v zahraničí. Vždy sa dá skúsiť niečo iné a potom sa prípadne vrátiť.