občianske združenie DUMISK sa venuje ľuďom a ich príbehom. Hľadáme možnosti, vytvárame príležitosti a riešenia. Je len veľmi ťažké povedať pár slovami niečo o občianskom združení DUMISK. Snažíme sa pomáhať ľuďom okolo nás. Zaujíma nás to čo sa deje okolo nás. Každý máme svoj život, no nie sú nám ľahostajné osudy ľudí, kt. mal v živote povedzme menej šťastia. Svoju činnosť sa snažíme sprofesionalizovať. No stále je pre nás primárne proste pomáhať. Robíme to povezme "butikovo" ... Proste to čo robíme, robíme v malom. Na individuálnej báze. Cielene. Naša pomoc je personalizovaná, osobná. Nie masovo. Butikovo, nie v zmysle niečo luxusné. No zároveň niečo exkluzívne. Osobitné. Stávame sa súčasťou príbehu. Občianske združenie do svojho založenia fungovalo ako skupina nadšencov. Ktorý sa zaujímali o občiansky život. Potreba, ak to vôbec možno nazvať potrebou, transformovať sa na občianske združenie (v zmysle ičo), prišlo nejak prirodzene. Možno aj preto, aby sme mohli predsa len trošku konkrétnejšie pomáhať. Cielenejšie. Možno aj pre to, aby nás ľudia brali viac vážne. Možno ani nie tak ľudia, lebo im je to jedno, ak niekto potrebuje pomoc, tak nerieši či ste OZ . Možno to bolo aj preto, aby nás inštitúcie brali "vážne". Pre nás sa v podstate nič nezmenilo. Naďalej sme pracujeme s "marginalizovanými" ľuďmi. S ľuďmii, kt. sú / boli častokrát na okraji spoločnosti. Ak sa to tak dá povedať, tak DUMISK je akási poradňa. Pomoc, radu, súčinnosť poskytujeme tzv. "UT OPUS", t.j. podľa potreby. Súčinnosť je v oblasti právneho poradenstva, sociálneho poradenstva, psychologického poradenstva. Poskytujeme nejakú osobnú asistenciu. Budujeme komunitu.
Keď sa tak zamýšľam, tak prvotná myšlienka DUMISKU bolo pomôcť väzňovi aby sa "skôr" dostal na slobodu a na tejto slobode sa úspešne etabloval do riadneho občianskeho života. A potom to už išlo ako snehová guľa. Príbehy sa nabaľovali. Je mi jasné, že téma väzenstva, resp. príbeh nejakého odsúdeného nie je zrovna ideálny keďže spoločnosť ako taká je v tomto smere dosť povedzme polarizovaná. Prípadne nie je to TOP téma tretieho sektora. Len si treba uvedomiť, že práve problematika tzv. ľudí na okraji spoločnosti je často ruka v ruke s kriminalitou. Človek na okraji spoločnosti môže bzť práve nejaký dôchodca, ktorý ma maličký dôchodok, a má vo výkone trestu odňatia slobody jediného syna. Príbeh. Môže to byť slobodná matka, ktorá je rada, že je rada. Je to nevidiaca pani, a jej brat je vo výkone trestu. Príbeh ... My sa snažíme pomáhať ľuďom. Poznáme ich príbehy, životné príbehy. Niekedy je pomoc aj to, že sa Vám ľudia môžu vyžalovať. Naša pomoc sa proste nedá nejak paušalizovať. Zároveň by sa dalo povedať že sa snažíme ľudí naviesť na správnu (možno lepšiu cestu). Snažíme sa o vzdelávanie a edukáciu. V rámci toho poradenstva a poskytovania súčinnosti. Aj keď fungujeme už dosť dlho, tak v istom smere sme stále len na začiatku.