Antonia Smetanková
S čím viem ako dobrovoľník pomôcť
Viac o mne
Fotografiu vnímam ako spôsob, ako byť pri ľuďoch bez toho, aby som im brala priestor. Nie som typ, ktorý vstupuje do miestnosti nahlas – skôr počúvam, pozorujem a vnímam, čo sa deje medzi riadkami. Som citlivá a pokojná povaha a často sa stáva, že sa ľudia v mojej prítomnosti cítia uvoľnene, bezpečne a sami sebou.
Ľudia sa mi prirodzene otvárajú a zdôverujú, čo považujem za veľkú dôveru a zodpovednosť. Nikdy som ju nezneužila a ani nechcem – rešpekt k človeku je pre mňa dôležitejší než akýkoľvek záber. Fotografia pre mňa nie je o výkone, ale o vzťahu, dôvere a čase, ktorý si vyžaduje.
Ako dokumentárna fotografka som poslucháč a pozorovateľ. Zaujímajú ma skutoční ľudia, ich príbehy a situácie také, aké sú – bez prikrášľovania a bez nátlaku. Verím, že práve v tichu a pozornosti vznikajú fotografie, ktoré majú zmysel aj po rokoch.
Kľúčové slová o mne
Profesionálne skúsenosti
Fotím dokumentárnym štýlom. Tak nejako prirodzene, bez pózovania, bez veľkých zásahov. Skôr pozorujem, čakám, dýcham s tým, čo sa deje, a keď príde moment, tak ho jednoducho vezmem so sebou. Zaujíma ma obyčajný život, ľudia, vzťahy, drobné situácie, ktoré by sa inak možno stratili. Nechcem veci prikrášľovať, skôr im dovoliť byť také, aké sú.
Som fotografka – samouk. Nikdy som nešla klasickou školskou cestou, všetko som si odmakala sama: pozeraním, skúšaním, chybami, tichým učením sa v teréne. Fotografia bola pre mňa dlho únikom, miestom, kde som mohla dýchať.
Predtým som pracovala v automobilovom priemysle. Bola to práca, ktorá ma časom fyzicky aj psychicky vyčerpala natoľko, že som jednoducho musela prestať. Telo aj hlava si povedali dosť. Fotografia sa vtedy stala spôsobom, ako to celé duševne ustáť. Chodila som fotiť, aby som prežila. Aby som si udržala rovnováhu. A niekde po ceste sa z nej stala moja nová práca.
Dnes viem, že to nebola náhoda. Fotografia mi dala nový rytmus, nový zmysel a možnosť byť bližšie k ľuďom aj k sebe samej.
V Karpatskej nadácií sa starám o to, aby veci fungovali tak, ako majú – aj tie, ktoré nie je veľmi vidno. Držím pokope back office, administratívu, papierovačky, termíny aj drobné chaosy, ktoré sa v neziskovke občas objavia. Som opora tímu, riešim praktické veci, komunikujem s partnermi a dávam pozor, aby sme mali poriadok v procesoch aj v dokumentoch.
Popri tom som programová asistentka v MyMachine, kde pomáham prepájať detské nápady so svetom dospelých. Koordinujem komunikáciu medzi školami, partnermi a tímom, riešim organizáciu, logistiku a všetko potrebné na to, aby sa nápady mohli premeniť na reálne veci. Baví ma byť pri tom, keď sa z myšlienky stane niečo hmatateľné a zmysluplné.
Po skončení vysokej školy na Technickej univerzite v Košiciach som nastúpila do automobilového priemyslu, kde som si prešla viacerými pozíciami priamo vo výrobe súčiastok. Začínala som na linke ako operátorka, neskôr som pracovala v laboratóriu čistoty a v kontrole kvality. Vďaka tomu som mala možnosť spoznať celý proces od úplného základu – od výroby až po finálnu kontrolu.
Postupne som sa dostala až na pozíciu asistentky systému kvality. Práve vďaka predchádzajúcim skúsenostiam som vedela lepšie chápať, čo sa deje v praxi, nielen v tabuľkách. Podieľala som sa na analýze a reportingu plnenia cieľov kvality, sledovaní kľúčových parametrov procesov a príprave opatrení na zlepšenie kvality výrobkov.
Zároveň som sa starala o aktualizáciu dokumentácie a školila zamestnancov v systéme manažmentu kvality tak, aby to nebolo len „o papieroch“, ale aby to dávalo zmysel aj ľuďom vo výrobe. Táto skúsenosť mi dala pevné základy, schopnosť vidieť veci v súvislostiach a rešpekt k práci každého článku v reťazci.
Vzdelanie
Diplomová práca: Mechanické vlastnosti a oter kompozitov na báze nitridu kremíka.
Bakalárska práca: Analýza marketingového mixu vo výrobnom podniku.
Jazykové znalosti
Hobby, záujmy
Fotografia je pre mňa niečo, čo robím rada aj vo voľnom čase. Nie ako povinnosť, skôr ako spôsob, ako sa dívať na svet. Baví ma hľadať stále nové uhly pohľadu na jednu a tú istú vec, vracať sa na známe miesta a objavovať ich znova a inak. Aj malé zmeny svetla, ticha či nálady dokážu urobiť veľký rozdiel.
Som fanúšička jednoduchých radostí. Mám rada pokoj, ticho a miesta, ktoré nie sú nijako výnimočné na prvý pohľad – nie sú populárne, neobjavujú sa v sprievodcoch a často tam ani nie je signál. Nevadí mi to. Práve naopak. Vyhovuje mi ich kľud, pomalosť a prirodzenosť. Luxusné reštaurácie či atrakcie nepotrebujem, stačí mi dobrý vzduch, priestor a čas.
Rada objavujem nové miesta tam, kde si ostatní myslia, že už je všetko dávno známe. S rodinou sa radi len tak túlamy, bez presného plánu, a užívame si malé dobrodružstvá, kam nás práve nos zaveje. Veľa času trávim s blízkymi a priateľmi – v jednoduchosti, bez veľkých scén.
Dôležitou súčasťou nášho sveta je aj náš komplikovaný psík Blacky. Aj on má rád ticho, pokoj a miesta, kde môže slobodne behať – ideálne, keď sa dá aj zaplávať. Spolu sme objavili množstvo opustených zákutí, kde si vieme všetci oddýchnuť a byť sami sebou.
Preferencie
- osobné stretnutia
- Košický kraj
- Prešovský kraj