Prečo spoločnosť neprijíma riešenia, ktoré už máme?

Riešenia už poznáme. Prečo ich teda ako spoločnosť neprijímame?

O udržateľnosti hovoríme najmä v súvislosti s klímou, energiou či ochranou prírody. Čo ak však najväčšou prekážkou nie je nedostatok technológií a vedeckých riešení? O našej budúcnosti môže rozhodovať aj to, či dokážeme vedeckým poznatkom dôverovať, viesť o nich dialóg a pretaviť ich do reálnych rozhodnutí.

Obnoviteľné zdroje, nové technológie, emisné ciele, satelitné merania či množstvo dát. V mnohých oblastiach už dnes máme poznatky a nástroje, ktoré nám umožňujú riešiť problémy spojené s udržateľnosťou.

Napriek tomu sa zmena často nedeje tak rýchlo, ako by technologické možnosti umožňovali.

Prečo?

Dôležité je pochopiť, ako sa rozhodujeme ako spoločnosť, čomu dôverujeme a za akých okolností sme ochotní prijať zmenu.

Nestačí riešenie objaviť

„Budúcnosť ľudstva nestojí len na tom, či dokážeme priniesť vedecké inovácie, ale aj na tom, či ich budeme ako spoločnosť ochotní prijať a zaviesť do praxe,“ upozorňuje sociológ Jakub Hankovský, Country Manager Ipsos Slovakia.

Vedecké riešenie môže byť kvalitné a technicky uskutočniteľné. Ak mu však ľudia nedôverujú, nerozumejú jeho významu alebo sa o ňom nedokážeme konštruktívne rozprávať, jeho zavedenie do praxe môže naraziť na odpor.

Udržateľnosť preto nie je iba otázkou technológií či životného prostredia. Je aj otázkou hodnôt, dôvery, komunikácie a spoločenského rozhodovania.

Ani dáta samy osebe nestačia

Žijeme v období, keď máme k dispozícii obrovské množstvo dát. Viac informácií však automaticky neznamená lepšie rozhodnutia.

Najprv musíme správne pomenovať problém, získať relevantné dáta a správne ich interpretovať. A ani potom sa cesta nekončí.

„Aj keď problém správne definujeme, získame kvalitné dáta a dobre ich analyzujeme, stále môžeme naraziť na neochotu alebo neschopnosť vysvetliť dôležitosť rozhodnutí, ktoré z nich vyplývajú,“ hovorí Hankovský.

Rozhodovanie založené na dátach preto vyžaduje nielen odbornosť, ale aj schopnosť poznatky zrozumiteľne komunikovať.

Sila vedy spočíva aj v schopnosti pochybovať

V čase, keď sa od nás často očakávajú jednoznačné a okamžité odpovede, môže byť jedna z najväčších predností vedy paradoxne práve v tom, že dokáže svoje vlastné závery spochybňovať.

Vedecké poznanie nie je postavené na nemenných pravdách. Vedci formulujú hypotézy, pracujú s dôkazmi, overujú výsledky a svoje závery menia, ak sa objavia nové poznatky.

„Vedecké uvažovanie by mala poznať širšia časť spoločnosti. Práve ono môže pomôcť obnoviť dôveru vo vedu a zlepšiť spôsob, akým spolu diskutujeme,“ vysvetľuje Hankovský.

Kritické myslenie, schopnosť počúvať druhých a ochota spochybniť aj vlastný názor tak nie sú dôležité iba pre vedcov. Potrebujeme ich aj pri každodenných a spoločenských rozhodnutiach.

Budúcnosť ovplyvní aj to, ako pracujeme s informáciami

Sociálne siete a generatívna umelá inteligencia už dnes zásadne menia spôsob, akým získavame informácie, komunikujeme, pracujeme a vytvárame si názory.

Práve schopnosť prispôsobiť sa novému informačnému prostrediu môže byť podľa Hankovského jednou z rozhodujúcich otázok nasledujúcich desaťročí.

„To, ako v novom informačnom prostredí uchopíme prácu s informáciami, komunikáciu, riadenie vecí verejných, trh práce, demokraciu aj spôsob vládnutia, bude v najbližších desaťročiach definovať budúcnosť ľudstva,“ hovorí Hankovský.

Udržateľná budúcnosť preto nebude závisieť iba od energetiky, dopravy alebo ochrany prírody. Dôležité bude aj to, či dokážeme vytvoriť prostredie, v ktorom sa dá viesť vecná diskusia, dôverovať kvalitným poznatkom a prijímať zodpovedné rozhodnutia.

Sila vedy nie je len v objavoch

Práve tento širší pohľad prináša jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy.

Jednou z jeho hlavných oblastí bude Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť, ktorej odborným garantom je Jakub Hankovský. Spolu s témami umelej inteligencie a sveta informácií a vesmírneho výskumu a technologických inováciíje súčasťou hlavnej témy ročníka Sila vedy: Ako môžeme formovať našu budúcnosť.

Jubilejný ročník tak nevníma vedu len ako zdroj odpovedí na problémy súčasnosti, ale aj ako nástroj, ktorý nám umožňuje lepšie sa orientovať v neistote, pracovať s dôkazmi a zodpovednejšie rozhodovať o budúcnosti.

Európska noc vedy sa uskutoční 25. septembra 2026 v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Poprade. Návštevníkov čakajú interaktívne vedecké stánky, experimenty, workshopy, prednášky a diskusie.

Ďalších hostí, prednášky, diskusie a aktivity budú organizátori predstavovať postupne počas augusta. Kompletný program jubilejného 20. ročníka bude zverejnený na prelome augusta a septembra na www.nocvedy.sk. Vstup na podujatie je voľný, na vybrané časti programu bude potrebná registrácia.